7.FS MiSeVi - Kvetná nedeľa v Bojničkách

Na 5.FS v Modre nás Peťka povzbudzovala, aby sme nasadli na loďku svojho života a nebáli sa zatiahnuť na hlbinu, a veru minimálne tú prvú požiadavku poctivo plníme, lebo prišiel marec a konkrétne víkend 18. až 20.3.2016 a MiSeVáci sa stretli v obľúbených Bojničkách v centre Archa. A veru okrem veeeeľmi chutného jedla :) od našej úžasnej Majky sme sa nasýtili aj počas spoločných zdieľaní, modlitieb, prednášok, adorácie, sv. omší a hier. Tak poďme sa na to pozrieť.

Keďže som prišiel až v sobotu, napísať piatkový program mi pomohli Lucka a Majo. Plánovanie piatkových príchodov vyzeralo celkom bezproblémovo, ale nakoniec Lucka s Katkou si povedali, že niekedy sú veci krajšie, keď sa skomplikujú, a tak to bolo aj s ich cestou v piatok do Bojničiek. Ale nakoniec všetko dobre dopadlo a Lucka si mohla dosýta pochutnať na Majkinej špecialite, rybacej pomazánke :). Po večeri nasledovala krížová cesta, ktorú nám pripravila Lucka Ondrejková. Potom sme mali sv. omšu a nasledovalo spoločné zdieľanie, ako sa nám darí-nedarí plniť predsavzatia z minulého mesiaca. 

V sobotu sme začínali rannou modlitbou a pre Evku to bola premiéra a išlo jej to výborne :). Po raňajkách sme sa už všetci tešili na prednášku vzácneho hosťa, dona Daniela Pravdu, dlhoročného saleziánskeho misionára. Bol to ozaj požehnaný čas, lebo je asi málo ľudí, ktorí by nám mohli toľko povedať o misiách, o ich svetlých, ale aj tmavších stránkach, ako don Pravda. Okrem iných myšlienok nás zaujala táto: „keď položíš ruku na pluh, tak sa potom neobzeraj“. Po prednáške nasledovala prezentácia jeho fotografií z misií v africkom Čade. Počas prezentácie som sa pripojil ja aj s Dankou – oneskorenci - pretože Danka mala v piatok noc biblie s deťmi v škole. Na konci prezentácie pripomenul don Pravda naším dievčatám jednu veľmi dôležitú úlohu, a síce, aby každá priviedla do MiSeVi jedného chlapca. A aby to mali dievčatá ľahšie, tak im povedal ako na to. Takže návod znie, modliť sa za chlapca deviatnik :). 

Po obede sme dostali malé prekvapenie, Majka nám doniesla čiapky s logom MiSeVi, spravili sme si aj zopár fotiek, ako môžete vidieť v galérii :).

Ako už tradične, vybrali sme sa vonku a počasie bolo celkom pekné, tentoraz sme sa modlili korunku k Božiemu milosrdenstvu, ale netradične po španielsky. Po korunke sme sa znova zahrali, a tak sme si aj zabehali, aj dobre zasmiali :). 

Po návrate nasledovala prednáška padreho : Úskalia misionárskeho života. Poukázal na to, že aj Pán Ježiš vravel apoštolom, že niekde ich ľudia príjmu, ale niekde nie (Mt 10, 12-14; 2Tim 4, 10-12, 14-18) a tu je dôležité, aby sme poznali svoju motiváciu, prečo som na misii - pretože viem, Komu som uveril a že ma Pán povolal a je to Jeho dielo. Potom nám povedal o fázach v živote misionára a aj úskaliach, ktoré sa skôr či neskôr objavia. Potom sme mali krátke zdieľanie o otázkach, ktorej krízy sa najviac obávam a čo nové som sa dozvedel? 

Potom nám Majo pripravil zaujímavé španielske okienko a naučili sme sa prepociones = predložky. Po okienku si Peťa, Lilly, Majo a Evka zahrali stolový futbal. Bolo to veľmi napínavé a nakoniec šikovnejší /alebo šťastnejší :)/ boli Evka s Peťou. Potom nám o svojich krízach porozprávali Terka a Katka. Zhodli sa, že veľmi dôležitá na misii je komunikácia medzi sebou a spoločná modlitba. Nasledovala sv. omša v španielčine a myslím, že to bolo zase o niečo lepšie ako minulý mesiac. Trošku sme vyhladli, a tak sme sa tešili na večeru. A čakalo nás prekvapenie, presnejšie mne nachystali prekvapenie, Majo ma úmyselne zdržal :) a keď som vošiel do jedálne, tak ma všetci privítali prskavkami a zaželali mi k meninám veľa lásky, požehnania a ja som sa takisto poďakoval všetkým za to, že nás Pán tak spojil v MiSeVi. Po večeri prišli na rad hry a najviac sme sa zabavili pri Mestečko Palermo. Začali sme siedmi, ale najzaujímavejšie to bolo na konci, keď sme boli všetci. Ja som si veru dlho nezahral, lebo som neprežil ani prvú noc :(. O pár viet ďalej sa dozvieme, komu za to vďačím :). A veru, s mestečkom to nedopadlo dobre. Padre a Peťa boli síce veľmi aktívny, ale bohužiaľ netipovali správne a aj osud – Domča sa snažila prehovoriť do duší občanov - nepomohlo to, a tak mestečko odsúdilo slobodných čestných občanov a takisto policajta – Lucku a prežili mafiáni – Terka a Majo :). Po zábave nastal čas na stíšenie pri adorácii. Všetci sme vedeli, že o týždeň je Veľká noc, ale netušili sme čo si na nás nachystali Terka, Peťka a Katka :). Na schodoch nás čakal nápis: „Vyzuj sa, lebo zem na ktorej stojíš, je zem svätá.“. A tak sme si bosí posadali v kaplnke. Po úvodnom slove padreho nám postupne Terka, Peťka a Katka poumývali nohy, ako to Ježiš urobil učeníkom. Nikto z nás to nečakal a bol to ozaj silný moment. 

V nedeľu sme mali program trošku upravený, takže sme začali raňajkami, potom sme rozjímali nad svätým písmom štýlom Lectio divina (Lk 19, 28-44), ktoré si pripravila Danka, a potom sme išli na sv. omšu do miestneho kostola. 

Po sv. omši sme sa vrátili do éry ČB-filmov a pozreli sme si zopár dôležitých momentov z filmu z roku 1947 o sv. Vincentovi - Monsieur Vincent. Film sa začína príchodom Vincenta do Chatillon-les-Dombes, kde pocíti „prijatie“ dedinčanmi. Zistí, že kostol je v úbohom stave a to isté sa dá povedať aj o ľuďoch. Vincent si hľadá svoje miesto, poslanie a chudobní sú odpoveďou na jeho volanie. Objavuje svet chudobných, ktorí naozaj trpia.

Po filme sme diskutovali o Hondurase, aká je ponuka padreho a koordinačného tímu a aké sú predstavy tých, čo tam pôjdu a čo by bolo dobré pripraviť ešte pred odchodom. Katka navrhla, aby sme si vytvorili modlitbové dvojice, trojice, ktoré by sa v určitý deň v týždni modlili za komunitu a za misie. 

A už sme sa všetci tešili na výborný obed od Majky, a po obede sme mali zhrnutie celého víkendu. V podstate všetci sme sa zhodli, že prednáška dona Pravdu a sobotná adorácia boli tie najsilnejšie momenty víkendu. Z úloh na ďalšie FS spomeniem: pripraviť si katechézu, ako keby sme to robili priamo na misii. 

Veľká vďaka všetkým, ktorí boli v Bojničkách, našej Majke za jej službu aj za dona Pravdu, za jeho ochotu prísť a podeliť sa s jeho skúsenosťami a radami. 

A ešte uvediem, kto všetko sme boli v Bojničkách: Majka, Terka, Peťka, Katka, Domča, Evka, Majka Lilly, Lucka O., Marianka, Lucka D., Majo, Danka, Dodo a samozrejme náš padre Paľko :). A už sa všetci tešíme na 8. FS a vôbec prvýkrát v Banskej Bystrici :). 

-Dodo-Lucka-Majo-

Fotogaléria