Prišiel máj a to pre MiSeVákov znamenalo, že sa zase stretneme. Dátum
bol istý, 19. – 22. máj 2016 a formačné stretko tentoraz vystriedali
duchovné cvičenia a zmenili sme aj miesto, a teda naše cesty
nesmerovali ani do Nitry, Bojničiek, Modry, Banskej Bystrice, ale do oravskej
dedinky Bziny neďaleko Dolného Kubína. Nebolo to také napínavé ako pred
mesiacom v Banskej Bystrici, ale na DC sme si užili hlavne pokoj bez
zbytočných rušivých podnetov. Tak poďme si to spolu prečítať :).
Začali sme netradične už vo štvrtok, ako prví došli Padre, Ajka, Evka,
Majka C., Lucka O., Marianka a už dosť neskoro večer aj Dodo, keďže
nás čakalo na nasledujúce dni silencium, tak sme sa ešte dobre porozprávali
a zasmiali pri ohníku. Dôležitá informácia, tu sa zrodila aj jedna poznámka
od Evky: „Keby to tak bol vtip„ :). Každý po
príchode dostal obálku a v nej list od Boha a tiež lístoček
s menom anjelika, o ktorého sa mal počas DC starať a modliť.
Takisto sme si posúvali lístočky s nejakou úlohou, malo to byť nenápadne,
ale nie vždy sa to vydarilo :).
V piatok sme začínali
modlitbou - Padre nám vysvetlil ako sa modlia ranné chvály z Liturgie
hodín. A nasledovali raňajky a potom silencium, teda okrem Padreho,
ktorý nás uviedol do DC, a v kontexte príbehu o rabínovi sme sa
mali zamýšľať aj nad otázkou: Za koho kráčaš ty? V druhej úvahe sme sa zamerali
na milosrdenstvo, s témou DC – Verný(í) milosrdenstvu, ak chceme byť
milosrdní musíme byť aj verní. Uvažovali
sme aj nad príbehom Zacheja Lk 19, 1-10 (kedy Boh vstúpil do tvojho sveta,
života?), a potom sme mali znova čas na osobné zamyslenie v tichosti. Každý
si našiel svoje miestečko, počasie bolo veľmi pekné, takže väčšinou by ste nás
našli sedieť niekde na slniečku :). Nasledovala
modlitba Hora + Anjel Pána a prišla aj Majka a to bolo znamenie, že
si aj pochutíme na výbornom obede. Počas obeda nám Padre začal čítať
z knihy o sv. Vincentovi de Paul. Po obede sme mali čas pre seba,
voľný program, ale v podstate každý to využil na stíšenie sa a osobnú
meditáciu o dopoludňajších úvahách. Potom sme sa presunuli do kostola na modlitbu
korunky Božieho milosrdenstva. Po malom občerstvení nám Padre porozprával ako
sa správne pripraviť na sviatosť zmierenia. Pr 28, 13 „Kto tají svoje previnenia, nebude mať
úspech, kto ich však vyzná a zanechá, dosiahne milosrdenstvo.“ - veľmi silné
slová pre hlbšie uvedomenie si dôležitosti sv. spovede. Tak ako doobeda, aj
teraz sme mali čas na osobné zamyslenie. Pred vešperami sa k nám pripojili
Katka, Mary, Peťka a Majka Lily s komunitou :). Nasledovala sv. omša, to už prišla aj Terka,
a rovno na sv. omšu aj Danka. Pri večeri Padre pokračoval v čítaní
a pripojila sa aj Terka. Po večeri sme sa zase presunuli do kostola, kde
nám adoráciu pripravil Padre.
V sobotu sme takisto začínali rannými chválami a došli aj Lucka
s Majom. Po raňajkách sme pokračovali úvahou a osobným stíšením. Úvaha, tentoraz so zamyslením nad podobenstvom
o márnotratnom synovi Lk 15, 11-32. Nasledovala príprava na sv. omšu po
ktorej, sme si pochutnali na obede, a z čítania sa stal zvyk, a teda znova
Padre a aj Ajka nám prečítali o sv. Vincentovi. Poobede bol čas na
oddych, ale aj na sv. spoveď. A už sme sa všetci tešili na modlitbu
posvätného. A prečo? Konečne sme mohli „porušiť“ silencium :). Tak sme sa teda vybrali oproti pod horu k malej
kaplnke. Striedavo sme sa modlili slovensky aj španielsky a nakoniec Ajka
pridala aj ruský jazyk. Nasledoval olovrant a ďalšia úvaha s osobným
zamyslením. Potom sme sa zahrali na klub dopisovateľov, dostali sme obálky
s papierom, na ktorý sme mali napísať dopis, ako odpoveď na list od Boha,
ktorý sme dostali pri príchode. Potom sme zase mohli prehovoriť, lebo sme sa
pomodlili vešpery, lenže zase sme sa stíšili pri večeri, po ktorej sme mali
požehnaný pokojný čas pri adorácii v kostole.
A už tu bol posledný deň DC a začali sme ranným zamyslením
a nedeľnou sv. omšou spoločne s farníkmi z dedinky. Bol sviatok
Najsvätejšej Trojice, Padre síce na začiatku spomenul, že je to jediný deň
v roku kedy majú dovolené kázať tak, aby im ľudia neporozumeli, ale myslím si, že to nevyužil :), na konci trošku prezentoval MiSeVi, kto sme, na čo sa
pripravujeme, a ako sme neskôr zistili, neostalo to bez odozvy. Hneď po sv. omši sme mali raňajky a nás
prekvapil jeden starší pán, ktorý nám priniesol oštiepky. Pozvali sme ho aj
k nám a dobre sme urobili. Zostal pri nás asi hodinku,
a dozvedeli sme sa zaujímavé príhody z jeho života, keďže patrí do
Konfederácie politických väzňov Slovenska. Po sv. omši nastala aj dlho
očakávaná chvíľa, a síce skončilo sa silencium, takže hlavne dievčatá sa tomu veľmi potešili :). Po raňajkách sme si ešte zhodnotili celé DC, pozdieľali
sa so svojími pocitmi a aj to čo sa nám pačilo, resp. nepáčilo.
Počas
celého dopoludnia prichádzali ľudia z dediny a prišli nás pozdraviť
a aj priniesť dary aj úmysly. Takisto jeden darček dostal Padre, na prvý
pohľad obyčajnú čiernu šálku, takže bolo vidieť malinké sklamanie, ale keď sme
ho konečne prehovorili, že mu do šálky pripravíme teplý čaj a takto
doniesli šálku, hneď sa sklamanie zmenilo na potešenie :). Zázrak sa teda stal, a na šálke sa ukázala nápis
z 1 Kor 2,9 : „Ani oko nevidelo,
ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevýstúpilo, čo Boh pripravil tým,
ktorí ho milujú.“
Ale ešte sme mali jeden darček, Ajka poďakovala našej Majke nielen za tie
všetky chutné dary, ale aj za srdečný úsmev a milé slová a pridala aj šálku s textom 2 Kor 13, 11 „Napokon, bratia, radujte
sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji
a Boh lásky a pokoja bude s vami.“
A ešte na pamiatku uvediem kto všetko sme boli
v Bzinách: Majka, Peťka, Katka, Terka, Ajka, Mary, Evka, Majka Lilly
a jej komunita J, Lucka Ondrejková, Marianka, Majka Cudráková, Lucka
Dubcová, Majo, Danka, Dodo a samozrejme náš padre Paľko J . A už sa
všetci tešíme na ďalšie stretko a bude to formačné stretnutie v Banskej
Bystrici.
-Dodo-
Komentáre
Zverejnenie komentára