Preskočiť na hlavný obsah

Duchovné cvičenia MiSeVi 2016 - VERNÝ(Í) BOŽIEMU MILOSRDENSTVU

Prišiel máj a to pre MiSeVákov znamenalo, že sa zase stretneme. Dátum bol istý, 19. – 22. máj 2016 a formačné stretko tentoraz vystriedali duchovné cvičenia a zmenili sme aj miesto, a teda naše cesty nesmerovali ani do Nitry, Bojničiek, Modry, Banskej Bystrice, ale do oravskej dedinky Bziny neďaleko Dolného Kubína. Nebolo to také napínavé ako pred mesiacom v Banskej Bystrici, ale na DC sme si užili hlavne pokoj bez zbytočných rušivých podnetov. Tak poďme si to spolu prečítať :).

Začali sme netradične už vo štvrtok, ako prví došli Padre, Ajka, Evka, Majka C., Lucka O., Marianka a už dosť neskoro večer aj Dodo, keďže nás čakalo na nasledujúce dni silencium, tak sme sa ešte dobre porozprávali a zasmiali pri ohníku. Dôležitá informácia, tu sa zrodila aj jedna poznámka od Evky: „Keby to tak bol vtip„ :). Každý po príchode dostal obálku a v nej list od Boha a tiež lístoček s menom anjelika, o ktorého sa mal počas DC starať a modliť. Takisto sme si posúvali lístočky s nejakou úlohou, malo to byť nenápadne, ale nie vždy sa to vydarilo :)

V piatok sme začínali modlitbou - Padre nám vysvetlil ako sa modlia ranné chvály z Liturgie hodín. A nasledovali raňajky a potom silencium, teda okrem Padreho, ktorý nás uviedol do DC, a v kontexte príbehu o rabínovi sme sa mali zamýšľať aj nad otázkou: Za koho kráčaš ty? V druhej úvahe sme sa zamerali na milosrdenstvo, s témou DC – Verný(í) milosrdenstvu, ak chceme byť milosrdní musíme byť aj verní.  Uvažovali sme aj nad príbehom Zacheja Lk 19, 1-10 (kedy Boh vstúpil do tvojho sveta, života?), a potom sme mali znova čas na osobné zamyslenie v tichosti. Každý si našiel svoje miestečko, počasie bolo veľmi pekné, takže väčšinou by ste nás našli sedieť niekde na slniečku :)Nasledovala modlitba Hora + Anjel Pána a prišla aj Majka a to bolo znamenie, že si aj pochutíme na výbornom obede. Počas obeda nám Padre začal čítať z knihy o sv. Vincentovi de Paul. Po obede sme mali čas pre seba, voľný program, ale v podstate každý to využil na stíšenie sa a osobnú meditáciu o dopoludňajších úvahách. Potom sme sa presunuli do kostola na modlitbu korunky Božieho milosrdenstva. Po malom občerstvení nám Padre porozprával ako sa správne pripraviť na sviatosť zmierenia. Pr 28, 13  „Kto tají svoje previnenia, nebude mať úspech, kto ich však vyzná a zanechá, dosiahne milosrdenstvo.“ - veľmi silné slová pre hlbšie uvedomenie si dôležitosti sv. spovede. Tak ako doobeda, aj teraz sme mali čas na osobné zamyslenie. Pred vešperami sa k nám pripojili Katka, Mary, Peťka a Majka Lily s komunitou :). Nasledovala sv. omša, to už prišla aj Terka, a rovno na sv. omšu aj Danka. Pri večeri Padre pokračoval v čítaní a pripojila sa aj Terka. Po večeri sme sa zase presunuli do kostola, kde nám adoráciu pripravil Padre.

V sobotu sme takisto začínali rannými chválami a došli aj Lucka s Majom. Po raňajkách sme pokračovali úvahou a osobným stíšením. Úvaha, tentoraz so zamyslením nad podobenstvom o márnotratnom synovi Lk 15, 11-32. Nasledovala príprava na sv. omšu po ktorej, sme si pochutnali na obede, a z čítania sa stal zvyk, a teda znova Padre a aj Ajka nám prečítali o sv. Vincentovi. Poobede bol čas na oddych, ale aj na sv. spoveď. A už sme sa všetci tešili na modlitbu posvätného. A prečo? Konečne sme mohli „porušiť“ silencium :). Tak sme sa teda vybrali oproti pod horu k malej kaplnke. Striedavo sme sa modlili slovensky aj španielsky a nakoniec Ajka pridala aj ruský jazyk. Nasledoval olovrant a ďalšia úvaha s osobným zamyslením. Potom sme sa zahrali na klub dopisovateľov, dostali sme obálky s papierom, na ktorý sme mali napísať dopis, ako odpoveď na list od Boha, ktorý sme dostali pri príchode. Potom sme zase mohli prehovoriť, lebo sme sa pomodlili vešpery, lenže zase sme sa stíšili pri večeri, po ktorej sme mali požehnaný pokojný čas pri adorácii v kostole. 

A už tu bol posledný deň DC a začali sme ranným zamyslením a nedeľnou sv. omšou spoločne s farníkmi z dedinky. Bol sviatok Najsvätejšej Trojice, Padre síce na začiatku spomenul, že je to jediný deň v roku kedy majú dovolené kázať tak, aby im ľudia neporozumeli, ale myslím si, že to nevyužil :), na konci trošku prezentoval MiSeVi, kto sme, na čo sa pripravujeme, a ako sme neskôr zistili, neostalo to bez odozvy.  Hneď po sv. omši sme mali raňajky a nás prekvapil jeden starší pán, ktorý nám priniesol oštiepky. Pozvali sme ho aj k nám a dobre sme urobili. Zostal pri nás asi hodinku, a dozvedeli sme sa zaujímavé príhody z jeho života, keďže patrí do Konfederácie politických väzňov Slovenska. Po sv. omši nastala aj dlho očakávaná chvíľa, a síce skončilo sa silencium, takže hlavne dievčatá  sa tomu veľmi potešili :). Po raňajkách sme si ešte zhodnotili celé DC, pozdieľali sa so svojími pocitmi a aj to čo sa nám pačilo, resp. nepáčilo. 

Počas celého dopoludnia prichádzali ľudia z dediny a prišli nás pozdraviť a aj priniesť dary aj úmysly. Takisto jeden darček dostal Padre, na prvý pohľad obyčajnú čiernu šálku, takže bolo vidieť malinké sklamanie, ale keď sme ho konečne prehovorili, že mu do šálky pripravíme teplý čaj a takto doniesli šálku, hneď sa sklamanie zmenilo na potešenie :). Zázrak sa teda stal, a na šálke sa ukázala nápis z 1 Kor 2,9 :  „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevýstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“
Ale ešte sme mali jeden darček, Ajka poďakovala našej Majke nielen za tie všetky chutné dary, ale aj za srdečný úsmev a milé slová a pridala aj šálku s textom 2 Kor 13, 11 „Napokon, bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami.“

A ešte na pamiatku uvediem kto všetko sme boli v Bzinách: Majka, Peťka, Katka, Terka, Ajka, Mary, Evka, Majka Lilly a jej komunita J, Lucka Ondrejková, Marianka, Majka Cudráková, Lucka Dubcová, Majo, Danka, Dodo a samozrejme náš padre Paľko J .  A už sa všetci tešíme na ďalšie stretko a bude to formačné stretnutie v Banskej Bystrici.

-Dodo-

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Laická misia v Hondurase 2019-2020

Na misiu v Hondurase sme v lete 2019 vyslali tri dievčatá – členky nášho združenia MiSeVi – Janku z Lendaku, Anastáziu z Michaloviec a Ingrid z Trnavy. Pôvodne to mala byť misia trvajúca 1 rok, ale kvôli situácii ohľadom koronavírusu, ktorá ochromila celý svet, sa v apríli 2020 vrátili naspäť na Slovensko. Po návrate sme vyspovedali jednu z nich – Janku Batoryovú – a tu je náš inšpiratívny rozhovor:  

8.FS MiSeVi vBanskej Bystrici

Pomaly sa nám začalo otepľovať a ako to už býva mesiac od posledného FS v marci zbehol veľmi rýchlo. Dni 22.4 -24.4. 2016 pevne označovali víkend už 8. FS a nakoniec sa naisto potvrdilo miesto, a to nie hocijaké, ale naše komunitné v Banskej Bystrici J . Hneď na úvod poďakujem našej Majke za všetky tie dary, ktorými nás nakŕmila, ale aj naše spoločné chvíle počas katechéz, adorácie, modlitieb, sv. omší stáli za to, a k tomu MiSeVáci pridali trošku napätia. Tak poďme na to J .

7.FS MiSeVi - Kvetná nedeľa v Bojničkách

Na 5.FS v Modre nás Peťka povzbudzovala, aby sme nasadli na loďku  svojho života a nebáli sa zatiahnuť na hlbinu, a veru minimálne tú prvú požiadavku poctivo plníme, lebo prišiel marec a konkrétne víkend 18. až 20.3.2016 a MiSeVáci sa stretli v obľúbených Bojničkách v centre Archa. A veru okrem veeeeľmi chutného jedla :) od našej úžasnej Majky sme sa nasýtili aj počas spoločných zdieľaní, modlitieb, prednášok, adorácie, sv. omší a hier. Tak poďme sa na to pozrieť.